Ahojte ...
Už veľmi dlhú dobu som sa rozhodovala či vôbec tento článok napísať a ísť s pravdou von... alebo to pred Vami jednoducho neriešiť. Taktiež keď už tento článok bol dopísaný a ja som začala písať práve tento úvod som rozmýšľala, či ho vôbec mám publikovať. Zasahuje totižto dosť hlboko do môjho súkromia a života celkovo. Niektoré ste si možno všimli... mnohé zas určite nie...
Narodila som sa s rážštepom pery a podnebia.... znamená to to, že sa mi nedovyvinula poriadne stredná časť tváre...Podnebie vnútri v ústach, ľavú nosnú dierku, ani kožu pod nosom a hornú peru som nemala zrastenú. Táto deformita mi dosť sťažila a skomplikovala život. Nešlo len o to, že som bola pre ľudí vždy tá škaredá, na ktorú sa nedá pozerať... tá menejcenná čo rozpráva cez nos a nikto jej nerozumie...tá, ktorá by mala chodiť do takzvanej pomocnej školy... ale skomplikovala mi ho hlavne kvôli tomu, že som počas svojho života musela podstúpiť viacero operácií a vytrpieť si nemalú bolesť. Nešlo len o bolesť fyzickú, ale bohužiaľ aj psychickú, keďže šikanu a celkovo výsmech od svojho okolia som znášala veľmi ťažko a precitlivene a aj keď pred nimi som sa tvárila ako hrdinka a že mi to nevadí, pretože sa smejú len hlupáci (pretože tak mi to hovorila vždy mamina)... doma za zatvorenými dverami som niekedy preplakala celú noc s mnohými otázkami v hlave. Prečo? Prečo práve ja? Prečo nie niekto iný? Nebolo by lepšie keby som sa nenarodila? Alebo keby som umrela? Načo som tu keď sa mi všetci len posmievajú a nikto ma nemá rád a všetci sa za mňa hanbia? Bude ma niekedy vôbec niekto takúto deformovanú milovať? Budú raz toto isté mať aj moje deti?
streda 20. septembra 2017
sobota 16. septembra 2017
Tamagotchi - návrat do detských čias :) /spolupráca s postovnezdarma.cz
Ahojte :)
Tentokrát sa pozrieme na malý kúsok z môjho detstva, ktorý vlastnil snáď každý jeden z nás a kto nevlastnil, mohol veru ľutovať. Tentokrát sa na výber od postovnezdarma.cz objavila práve hračka z 90-tych rokov, ktorú som mala aj ja ako malá s tým, že v mojom Tamagotchi boli len psíkovia a tu by tých zvieratok malo byť oveľa viac. Samozrejme aj napriek tomu, že som už dávno dospelá a mám 26 rokov, tak som stále ako také malé dieťa a všetky takéto alebo podobné veci musia byť jednoducho moje. Áno... ešte stále si zaobstarávam nových a nových plyšákov (najmä pandy, ktoré neskutočne zbožňujem), postavičky pokémonov, Super Mária, Yoshiho a Luigiho z Happy Meal, taktiež zbieram Stikeez z Lidla a keď mi dáte do rúk kinder vajce tak sa klepem ako malé dieťa len aby som zistila akú hračku v ňom mám..tak proste pri Tamagotchi sa nedá urobiť výnimka aj to musím mať...
Obrázok vypožičaný zo stránky predajcu: postovnezdarma.cz |