Wounds Of Souls / WOS (Rany duší) - STOP šikane, článok číslo 1

Ahojte


Vraciam sa späť k Vám s netradičným článkom, ktorý však má svoj cieľ. Niečo z podobného súdka som už na blogu mala a išlo konkrétne o tento článok: článok o rážštepe : Ja? Rážštep ? Moje plastické operácie ???? Zväčšenie pier ???? WTF ??? Tentokrát by som na neho aspoň z časti rada naviazala a pokračovala možno v sérií. Uvidíme či bude tento druh článkov akceptovaný a vítaný, prípadne budem rada ak mi napíšete svoje zážitky a tie by som následne spracovala do ďalších článkov ( kľudne aj anonymne ). A taktiež budem rada ak by vznikla takzvaná antišikana kampaň. Je totižto škoda, že nikto nič podobné nerieši. A ak rieši, tak sa ospravedlňujem ale ku mne sa to určite nedostalo. Chcela by som, aby sme vytvorili kampaň, ktorá by bola určená pre normálnych ľudí s problémami. Aby vznikla akási skupina ľudí, ktorá by napísala čím si prešli a pomohli tak ďalším, ktorý podobnou situáciou prechádzajú a nevedia si rady. Aby táto kampaň pomohla ľuďom, ktorý premýšľajú nad ukončením svojho života a taktiež ich rodinám. Chcem aby sme si zozdielali to najhoršie ale aj to najlepšie z nás. A taktiež aby sme si porozprávali aké následky to na nás zanechalo a ako musíme popracovať na tom aby to navždy zmizlo. Každý človek je totižto originálny jedinec, ktorý si zaslúži podporu, rešpekt a toleranciu od svojho okolia. <3

Rozmýšľala som, ako by som takéto niečo pomenovala a napadlo mi jedine WOS – Wounds of souls, čiže v preklade rany duší. Chcela som niečo čo neodhalí všetko a zároveň áno. Niečo čo bude podobné ako SOS, pretože ľudia ktorí sú na tom psychicky zle volajú o pomoc aj keď možno nie priamo. Takže nasledujúce články tohto typu budú rovnakým názvom označené. Ospravedlňujem sa, že v angličtine :/ žiaľ lepšie ma nenapadlo ako by som to pomenovala, keďže je to celosvetový problém a zároveň som chcela aby to nieslo názov. Ak má niečo názov, znamená to, že to má aj určitú dávku dôležitosti. Alebo nie?
Pred pár dňami som zachytila veľmi smutný článok, ktorý na mňa vykukol z facebooku a žiaľ nebol jediným, ktoré za posledné týždne evidujem. Mladé dievča, ktoré malo ešte celý život pred sebou ukončilo svoj život predčasne práve kvôli šikane svojich spolužiakov. Nezvládlo nátlak a vzdalo to.
Čím ďalej tým viac pribúda aj takzvanej internetovej šikany. Častokrát najbližšia rodina ani netuší, že ich dieťa trpí a je pod tlakom šikany či už psychickej prípadne fyzickej. Internetovú šikanu znásobuje fakt, že nie vždy je identita šikanovateľa známa. Je totižto veľmi jednoduché založiť si účet bez fotky či reálneho mena a znepríjemňovať život iným. Veľa ľudí sa už určite stretlo s neznámym užívateľom / užívateľmi rôznych sietí, ktorý mali buď nemiestne poznámky, ohovárali, urážali, vydierali alebo chovali sa podobne nevhodne a nie a nie sa ho zbaviť. Proti-urážky nefungovali, priostroval, snažil sa Vás úplne zdeptať a posledným možným krokom z Vašej strany boli zmazané komentáre a následná blokácia. Ale čo ak takéto niečo nezaberie? Pretože sa s tým nestretávate len v internetom svete ale aj v tom skutočnom? Čo ak Vaše psychické zdravie nie je tak silné aby to ustálo... tak silné aby niekomu dôverovalo na toľko, že by ste sa zverili? Čo ak sa nemáte komu? Šikana dokáže človeka úplne psychicky rozložiť a ak ste na to sám, nemáte šancu uspieť.
Veľakrát sa žiaľ aj ja stretávam s neopodstatnenou zlobou ľudí a to už od detstva. Niekedy až nechápem kde sa toľko zloby v ľuďoch vlastne berie a čím je zapríčinená. Neviem či je to malým IQ, vychovaním respektíve nevychovaním, takzvaným „macherstvom“ alebo tým, čo si prežili vo svojom živote. Taktiež som nikdy nechápala ako funguje sebavedomie. Je to totižto niečo som nikdy nemala a je podľa mňa taktiež značnou mierou ovplyvnené znova minimálne IQ, macherstvom, výchovou a tým čo si človek prežil. Každý jeden z nás je originál a jedinečný. Ani jednovaječné dvojičky totižto nie sú na 100% rovnaké či už výzorovo alebo povahovo, ak by ste chceli namietať.
Nikdy som nechápala ako niekto môže byť namyslený len preto, že si myslí, že je krásny. Ľudí síce výzorovo akceptujem takých aký sú, takých ako sa narodili ale viem samozrejme rozlíšiť kto je menej a kto viac atraktívny/krásny (pre mňa). Navyše tá naturálna (rozumej bez makeupu, drahého oblečenia, plastických a iných úprav) krása nie je nič za čo by musel byť človek namyslený alebo prehnane sebavedomý, pretože to nie je nič za čo by sa sám zaslúžil. Sú to dobré gény a genetické predpoklady, ktoré nikto zatiaľ ovplyvniť nevie. Navyše napríklad pre mňa sú atraktívny úplne iní ľudia ako napríklad pre maminu, sestru, kamošku atď. Pretože každému sa páči niečo alebo niekto iní. Mne sa napríklad nepáčia modré oči ale kamoška by za modro okého chalana aj vraždila. „Krása a nekrása“ je vec pohľadu, vkusu a je subjektívna. Niekto šalie za Justinom Bieberom a niekto o ňom povie, že je hrozne škaredý... niekto zas slintá po Jennifer Love Hewitt alebo Jessice Albe a ďalší povie, omg táááá? Táááá sa ti páči? Veď je hnusná... atď. Určite rozumiete čo tým chcem povedať. Aj pre niekoho ten najkrajší človek na planéte je pre iného škaredým. Napríklad mne sa páči taký William Singe a pre mňa je po mojom snúbencovi druhý najkrajší pre mňa. Ale hádajte čo? Aj on sa iným nepáči – niekomu áno, niekomu nie a iný zase krútia hlavou že ako sa mi taký dilino (pre nich dilino) môže páčiť, pretože má dredy, piercingy a tetovania a celkovo sa im nepáči ako sa oblieka a vyzerá.
Čiže prečo teda vlastne vzniká šikana? A ako funguje sebavedomie?
Podľa mňa šikanujú a vysmievajú sa iným ľuďom len inteligenčne slabo vybavení jedinci, ktorí sú v konečnom dôsledku nespokojní sami so sebou alebo svojim okolím (peniaze, rodina, bývanie, majetnosť...), prípadne ktorí trpia neoprávneným sebavedomím. Existujú medzi nami totižto ľudia, ktorý nemajú absolútne žiadnu štipku sebakritiky voči sebe a vidia sa v tom najúžasnejšom svetle. Môžeme to vidieť napríklad v rôznych reality show, talentových či speváckych súťažiach. Niečo podobné mohlo vzniknúť aj vinou rodičov, pretože prehnane svoje dieťa chválili, ospevovali rozprávali aké je nádherné, najlepšie, najkrajšie, že stále musí vyhrávať a nikto nad neho nemá. Taktiež je možné, že šikanovaním iných zakrýva svoje vlastné nedostatky a myslí si, že ak niekoho poníži, tak on stúpne. Lenže toto je reálny život, nie nejaký sprostý TOP ten rebríček kde ak niekoho predbehneš = ponížiš, tak ty stúpneš v rebríčku vyššie. Toto je život, kde sa reálne ľudia zabíjajú, pretože nezvládajú to aký sú pre iných škaredí, neúspešní alebo neobľúbení.
Raz som čítala taký pekný príbeh aj keď si ho nepamätám úplne presne od slova do slova, podstatu Vám skúsim napísať presne a tým zároveň uzavriem dnešný úvodný článok. Dúfam, že sa nad ním aspoň niektorí zamyslia a pochopia čo spôsobujú.
Jedného dňa dedko zistil, že jeho vnuk sa posmieva inému chlapcovi a prikázal vnukovi aby doniesol kladivo, drevo a klince. Chlapec doniesol drevenú latku a nechápal čo dedko vymýšľa.
Dedko: ,,Vnuk môj, zober klince a zatlč ich do toho dreva čo si priniesol. Je len na tebe ako hlboko a koľko ich zatlčieš.“
Vnuk sa teda chcel pred dedkom ukázať, zatĺkol všetky klince a všetky čo najhlbšie. V tom si dedko vnuka zavolal a spustil:
Dedko: ,,Vnuk môj, to drevo čo si priniesol charakterizuje dušu chlapca ktorého šikanuješ, kladivo tvoje nepekné slová, ktoré mu adresuješ a tie klince, to sú rany, ktoré mu zostávajú na duši po tvojich slovách.“
Vnuk sa zamyslí a povie: Máš pravdu dedko, idem sa mu teda ospravedlniť. Dedko sa však nedá a hovorí:
,,Zober si teda kombinačky a všetky klince povyberaj.“ Vnuk tak spraví a vytešuje sa, že všetko nakoniec vyriešil, avšak dedko ešte dodá: ,,Každé tvoje prepáč, ktoré mu povieš charakterizuje jedno vybratie klinca, a aj napriek tomu že si všetky klince vybral, povedz mi... čo po nich zostalo? „
Vnuk: ,,Zostali po nich diery dedko. „
Dedko: ,,Veď práve vnuk môj, veď práve. Aj napriek tomu, že po tvojom šikanovaní všetky klince z jeho duše vyberieš, tak jeho duša zostane navždy zranená.“