Moje letné tripy 2018 alebo aj zhrnutie môjho leta a najkrajších zážitkov :) časť 1.

Ahojte :)

Vítam Vás pri ďalšom článku, v ktorom Vás aj vďaka mojim fotkám prevediem miestami, ktoré som toto leto navštívila. Žiaľ keďže aj toto leto mega rýchlo ubehlo... je na čase sa sním rozlúčiť a zhrnúť zážitky, ktoré som rozdelila do dvoch článkov... a práve Vám prinášam ten prvý z nich.

Spolu s dlhoročnou kamarátkou Veronikou sme začali na jeseň minulého roku fotiť. Vzniklo to v podstate čisto náhodne, keďže ja som si kúpila UltraZoom Nikon Coolpix P900 a ona sa mi pochválila, že tiež je majiteľkou iného modelu Nikon Coolpix. Rozhodli sme sa teda len tak chodiť po meste a vyskúšať si prácu fotografiek. Keďže sa nám to veľmi zapáčilo, tak v tom pokračujeme aj naďalej  :) a pripravte sa na najzafotkovanejší článok aký ste kedy na mojom blogu videli. Ku každému výletu som pridala stručný komentár :) Nechcela som sa moc rozpisovať, keďže článok chcem venovať predovšetkým fotkám ako takým. Vypichla som však takmer pri každom výlete nejaké top zážitky alebo niečo, čo mi utkvelo v pamäti a chcem sa stým s Vami podeliť. Ak by som sa totižto klasicky rozpisovala, tak by dĺžka tohto článku bola dvojnásobná, keďže už teraz bude len vďaka fotkám dosť dlhý, keďže Vám ich chcem ukázať čo najviac a najmä teda tie, ktoré sa mi podľa mňa ako tak podarili a pripomínajú mi leto 2018. :)

Nad domom sa blýzska hromi divo bijú

Začiatkom leta boli vysoké teploty sprevádzané aj silnými búrkami, ktoré som sa rozhodla zachytiť. Keďže mám pred búrkami rešpekt, tak som svoje pohodlie, útočisko a teplo domova nevymenila za pobyt vonku, ale "rozprestrela" som svoj statív a zakotvila som na našom balkóne na niekoľko hodín. Blesky totižto nie je až také jednoduché zachytiť ako si myslíte. Teda určite nie pre úplného začiatočníka ako som ja. Totižto o nejakom expozičnom čase prípadne veľkosti uzávierky som nemala ani páru... a popravde.... ešte stále som v tom nesvoja. Nastavila som teda sériové snímanie a náhodne som mačkala gombík spúšte s tým, že ak som mala zrovna šťastie a zmačkla som v správnu chvílu tak na sérií 6tich fotiek som objavila odfotený blesk. Za cca 2 hodiny sa mi podarilo odfotiť asi 16 bleskov a tie najlepšie Vám samozrejme ukážem. :)
Ak sa rozhodnete fotiť blesky aj Vy, nezabúdajte prosím na svoju bezpečnosť a neriskujte zbytočne svoje životy. Blesky boli aj budú, len my nebudeme. :)

Áno... je to ten istý blesk :) len na 1 fotke je v celej svojej sile... a na tejto spodnej, druhej fotke už doznieva. Podarilo sa mi ho zachytiť priamo vďaka mojej technike sériových fotiek.

Bobria hrádza séria 1,2 a 3

Poznáte toto miesto? Ak nie, môžte ľutovať.
Musím sa priznať, že ja som ho tiež do apríla tohto roku nepoznala a veľmi ma to mrzí, pretože hneď po prvej návšteve sa stalo mojim najobľúbenejším. :) Od môjho bytu v Bratislave je vzdialené len 25 kilometrov, nachádza sa v obci Kuchyňa a volá sa Bobria hrádza. Toto meno nedostalo len tak pre srandu, ale hlavne kvôli tomu, že tu bobry aj naozaj žijú. Pri návštevách sme žiaľ žiadneho nestretli, ale ako budete vidieť nižšie na fotkách, dôkazom ich existencie na tomto mieste sú okúsané stromy so stopami od riadne veľkých a ostrých zubov. Okrem toho Vás Bobriou hrádzou prevedie aj náučný chodník, kde sa na malých tabuľkách popri cestičke dočítate viac o vtáctve, ktoré tu žije. A práve tento náučný chodník Vás dovedie až k nádhernému mólu, ktoré je jedným z najnaštevovanejších miest v okolí. Žiaľ, aktuálne je od začiatku roka v polke zbúrané a len z jednej strany je ako tak dostupné a viete sa po ňom prejsť celkom veľký kus. Škoda, že som o tomto mieste nevedela skôr, minulý rok bolo vraj mólo ešte celé a dalo sa po ňom prejsť nad jazerom až úplne na koniec. Niekde som čítala, že na oprave pracujú, niekde zas že nie sú na to peniaze a inde že sa čaká na eurofondy. Neviem, ktorá verzia je pravdivá a či vôbec... ale viem, že je to obrovská škoda. Prevediem Vás však vďaka mojim fotkám aspoň po tej dostupnej časti. :)

A ešte aby som nezabudla :) Prvý krát sme navštívili Bobriu hrádzu v apríli a mala som aj napriek nastavenej navigácií problém trafiť, keďže nás navigovala úplne zle. :D Celú dobu sme síce jazero videli, ale nevedeli sme sa dostať až priamo k nemu. Zastavili sme na ulici s rodinnými domami a rozhodli sme sa spýtať sa domorodcov na cestu. Pani nám vysvetlila, že musíme ísť von z dediny a pri zastávke musíme odbočiť doľava a rovno hore až k parkovisku. Našťastie sme dlho neblúdili a odbočku sme našli a hneď na prvom parkovisku som odparkovala auto a vybrali sme sa peši. Musím povedať, že to bol celkom kus a skoro ma porazilo, keď som zistila, že priamo pri jazere sú ďalšie parkoviská. :D No nevadí... povedali sme si, že aspoň sme sa pekne prešli a nabudúce už budeme vedieť.

Pri druhej návšteve sa s nami rozhodol ísť aj môj snúbenec a išli sme jeho autom. Keďže sme už boli skúsené, tak sme ho navigovali presne okolo spomínanej zastávky a taktiež na parkovisko, ktoré bolo priamo pri jazere. Úspešne sme zaparkovali, vybalili veci, nahádzali do tašiek, zamkli auto a vybrali sa fotiť... avšak môjho snúbenca niečo trklo, obzrel sa.... aaaaaa.... bingooooo na aute chýbala predná špz značka. Porazilo nás takmer znova.... pretože to bol presne ten istý deň, kedy sme boli na ranči, o ktorom sa ešte dnes dočítate. Takže sme naskákali naspäť do auta a vybrali sa značku hľadať. Popravde.... veľmi som tomu neverila, že ju nájdeme... navyše keď sme prešli tak veľa kilometrov. Ale nie som ten typ čo to hneď vzdá... a spravili sme dobre. Hneď ako snúbenec vyšiel z parkoviska a prešiel možno tak 15 metrov som značku zbadala :D Pred parkoviskom je totižto dosť nerovný terén a až keď sme ju zbadali sme prišli na to, že čo sme to pri prechádzaní menšieho kopčeka počuli. Nie len, že sme ju šuchli a ona odpadla.... ale ešte sme ju aj na parádu prešli. :D aaaaaaaale hlavne že sa predsa nešla, no nie ? :D

Pri tretej návšteve našťastie všetko prebehlo bez ujmy a na nerovnosti cesty sme si dali pozor :) Taktiež snúbenec po minulej traume zo straty značky ju "prešróboval" o kúsok vyššie, aby sa nepríjemná situácia neopakovala. A tak sa teraz poďme už pozrieť na fotky, ktoré som pri týchto návštevách nafotila. Držte sa... bude ich že vááááážne moc.

Na tejto fotke je ceruzková lávka, ktorá je označená na fotke vyššie :)

Táto spodná fotka patrí k mojim najobľúbenejším :) Hrá podľa mňa krásnymi farbami, pôsobí na mňa upokojujúco a má neskutočnú energiu.

Magic ranč Čáry

Pri jednej z letných návštev Bobrej hrádze mal snúbenec nápad zastaviť sa aj na ranči a previesť sa na koníkoch. Žiaľ tento plán nám nakoniec až tak celkom nevyšiel, pretože nás nenapadlo pozrieť sa či sa na jazdu netreba objednať ... a samozrejme, že aktuálne na ranči prebiehal detský tábor a jazdu nám zabezpečiť nevedeli. Nevadí :) Aj tak som nechcela žiadneho koníka trápiť mojou váhou... :D chúďa zviera proste. Vedúci ranču však nemal nič proti tomu aby sme sa na ranči poprechádzali, pofotili a pohladkali si koníkov, nie však všetci sa nechali. Nakoniec aj bez jazdy sme mali krásny zážitok a odniesli sme si hneď niekoľko podarených fotografií. Ďakujeme ranču aj koníkom :)

Zámocký park v Stupave
Alebo aj ... typická pokebabová zastávka :D Totižto vždy na Bobriu hrádzu ideme cez Stupavu a zvykom je, že sa vždy po takomto výlete zastavíme v miestom Haki Kebabe, ktorý všetci milujeme. Bežne si ho nechávame zabaliť a putujeme s ním do parku, ktorý sa nachádza hneď oproti. Ak ešte zostal nejaký radler z výletu tak zapijeme.... a  po dojedení vyťahujeme z tašiek foťáky a pokračujeme v cvakaní pre nás tých naj záberov. Som hlavná výletová zásobáreň radlerov, keďže ani jeden výlet sa bez radleru zatiaľ nezaobišiel. Pre šoféra vždy nealko samozrejme. :) 

Devín

Predposledný výlet tohto článku, nie však tohto leta, vznikol tak trocha neplánovane. V podstate sme nevedeli kam by sme od dobroty už išli fotiť. Základ bol, aby to nebolo ďaleko a bolo tam niečo zaujímavé. Zhodli sme sa spolu s Veronikou, že Devín by bola naozaj dobrá voľba. Pobalili sme teda klasické saky paky, filtre, radlery a vyrazili. Počasie bolo neskutočne krásne a hralo nám do kariet. Slniečko svietilo, obloha bola krásne modrá a teploty siahali cez 30°C na teplomeroch.

A tak isto neplánovane sme si kúpili vstupenku priamo na hrad a išli sme ho preskúmať z blízka. Ja osobne som na ňom ešte nikdy nebola. :) Veronika už vraj áno, aj keď dávnejšie. Je sranda, že ho máme takmer pod nosom, keďže bývame docela blízko ale nenapadlo nám ho navštíviť skôr.

Priamo pod olivovníkom sme sa posílili radlerom a kokosovým croissantom, chviľku sme sa porozprávali a pokračovali sme ďalej na našej fotografickej prechádzke Devínom.

Taktiež sme sa rozhodli prejsť po okolí mimo hradu, išli sme do lesíka neďaleko.Už po doslova chvíli sme zistili, že to nebol vôbec dobrý nápad, keďže na nás začali naletovávať húfne komáre a keďže mám krv 0-... čo je pre komáre obľúbená lahôdka (nie je to len taká báchorka, na mňa proste vždy sadajú viac ako na ostatných), tak som do pár sekúnd bola celá doštípaná a utekali sme obe z lesa.... doslova.

Sledovanie západu Slnka a zatmenia Mesiaca v rakúskom kukuričnom poli

A príbehová TOPka na záver článku proste musí byť. :D Neexistuje asi človek, ktorý by nezachytil informáciu o tom, že na prelome júla a augusta sa malo udiať najdlhšie zatmenie mesiaca v tomto storočí. Každý dravý fotograf zrejme zhíkol... a nadšene si predstavoval tie mega úžasné úlovky, ktorými sa bude píšiť. Podobnú víziu som mala aj ja a samozrejme som navrhla, že by bolo super keby sme tento úžasný úkaz išli fotiť tam, kde sa vyhneme rušeniu svetiel z mesta a dedín. Napadlo mi teda ísť niekde do rakúskeho pola a povolala som k tomuto šialenstvu aj snúbenca a kamarátku Veroniku. Večer okolo 8smej sme pobalili klasické saky paky... foťáky, radlery, čipsy, spravila som do dózy pukance a kúpila praženú slnečnicu. Snúbenec pár hodín pred tým pozeral čo najvhodnejšie miesto cez google maps a nakoniec aj tak nič nenašiel. Rozhodli sme sa ísť na slepo a že zastaneme tam kde to bude dovolené. Po možno pol hodinovej ceste som skríkla a prstom ukazovala: Tam odboč ! Tam odboč !!! Snúbenec zahol na kukurično slnečnicové pole kde sme auto odparkovali bokom na kúsok trávy, rozložila som statív, všetkú fototechniku a jedlo. Bolo to celkom vtipné, keď Veronika poznamenala, že práve konzumujeme pukance a nelúpanú slnečnicu... a aj sa nachádzame na kukuričnom a slnečnicovom poli. :D Veľmi výstižné a veľmi dobre som nám predpovedala kde skončíme. :D Boli sme všetci traja nadšení a nevedeli sme sa dočkať kedy hviezdne predstavenie začne... medzi časom sme teda fotili západ slnka, ktorý bol rovnako úžasný a vzniklo niekoľko pre mňa krásnych fotografií. Po zotmení sme čakali kedy konečne uvidíme Mesiac.... jediné čo sme žiaľ videli bolo veľké H .... a malé o.... a opäť raz moji najobľúbenejší komárí kamaráti v húfoch, ktorí nás atakovali zo všetkých strán. No kto by to bol povedal, že v poliach ich bude ešte viac ako v lese. :D Napratali sme sa teda do auta, kde sme vyjedali zásoby a čakali kedy sa Mesiac ukáže. Hodina nič... hodina a pol nič... na Slovensko rádiu taktiež hlásili, že nevidia absolútne nič a Veronika teda zobrala mobil a začala hľadať informáciu, že odkiaľ by ho bolo možné vidieť. Nehodlali sme už dlhšie čakať, tak sme vyskákali z auta, zbalili všetku techniku do kufra, znova nasadli do auta a že ideme sa povoziť a hádam ho odniekadiaľ bude vidieť. Po ceste sme zastavili na krajnici, snúbenec sa išiel pozrieť po okolí a znova nič.... tak sme išli ďalej... a ďalej... a ďalej... až sa nám zdalo, že ho je kúsok vidno... znova sme zahli k nejakému polu a išli kúsok po polnej ceste. Nikde nebolo ani živej duše, tak sme sa znova rozhodli, že rozložíme fototechniku a budeme pokračovať. V tom si snúbenec všimol, že nevie nájsť obal na mobil a uvedomil si, že naposledy keď vystupoval z auta ho mal zrejme položený na sebe a ako vystúpil tak mu spadol na zem a nechali sme ho tam. Vrátiť sa po neho nechcel... nebol totižto až tak dôležitý ako ŠPZ značka na Bobrej hrádzi :D Tak sme teda pokračovali v hľadaní niečoho čo zrejme asi v tú noc na Slovensku neexistovalo... Mesiaca. Rozčulovali ma všetky tie instagramové príspevky z iných krajín, kde ho mali ako na dlani. Ale ... nevzdávali sme sa. :D

Nakoniec sme boli také nahnevané, že sme aspoň skúšali fotiť hviezdy a niektoré z fotiek sa mi aj celkom podarili. Fotila som na maximálnu možnú uzávierku 15 sekúnd, ktorú mi môj fotoaparát povoluje... a s mojim statívom, ktorý už od novoty nedržal tak ako má to bolo celkom komplikované. Kým som nezoomovala na veľké vzdialenosti tak držal pekne a nepadal mi záber, ale vždy ako sa vysunul celý objektív tak záber padal, bol na neho zrejme moc ťažký a dlhý. Ale išlo to... s trochou snahy. Po pár podarených záberov hviezd, teda aspoň som si myslela že sú podarené, som sa išla občerstviť do auta a nechala snúbenca nech postráži statív s foťákom. V tom na mňa kričí, že mám foťák nejako úplne na krivo a vyzerá, že mi čo chvíľu spadne a či som ho dobre zaistila. Kričala som mu že určite áno, že však teraz som s ním fotila a držal. Povedala som mu teda nech ho zatiaľ chytí a hneď som tam. Prišla som a kebyže ho snúbenec nedrží, tak mi padne celý na zem. Odlomil sa tam totižto nejaký imbusový šrób, ktorý držal na hlave statívu celý foťák a celé to odpadlo a súčiastky sa doslova rozprskli do všetkých strán. V prvom momente mi napadlo, že možno sa to len povolilo a zašróbujeme to naspäť. Ponachádzali sme všetky súčiastky okrem spomínaného šróbu. Dofotila som :( Ten statív som mala len pol roka... a z toho 10 krát som s ním fotila na balkóne blesky a Mesiac... a teraz ho 1. krát vezmem von a on sa tupec zlomí. Taká som bola nahnevaná až mi bolo od jedu do plaču. Vzala som však aspoň statív na mobil, nakrútila som ho k foťáku a fotila ďalej aspoň z kapoty auta, aj keď veru nič moc a hviezdy mi už kvôli traseniu fotiť nešli. A Mesiac stále nikde nebol... aspoň, že na tomto poli neboli komáre, jedine hnusne veľký hmyz a pavúky, ktoré liezli všade možne a zistili sme to až keď sme svetlami z mobilov hľadali môj ulomený šrób. Rozhodli sme sa, že ešte chvíľu počkáme a keď Mesiac nebude pôjdeme domov. V tom sa z pola ozval čudesný zvuk... nevedeli sme to charakterizovať, bolo to ako divoké prasa krížené s besným lemurom. ( Btw. počuli ste už niekedy lemura vrieskať? Pozrite si video, ja som sa v Zoo skoro pototo... keď som stála vedľa neho a on začal na mňa ručať)... v tom sme schmatli všetku fototechniku, napráskali behom 3 sekúnd do kufra, zabuchli a upalovali z toho pola preč. Už sme tomu nedávali absolútne žiadnu nádej, išli sme teda domov. Ešte cestou hovorím, že bude sranda keď prídeme domov a nakoniec Mesiac odfotíme zo svojich balkónov... a smiala som sa pomaly cez slzy... ten statív, celé doštípané telo, snúbencov obal a čudesný zvuk ma naozaj dožrali. Vtedy som žiaľ ešte nedeľa ako moc som sa trafila do reality.

Prišli sme domov, statív som nahnevane hodila do kúta izby, išla sa vyložiť a osprchovať. Bolo cca pol 12tej keď mi napadlo, že sa idem predsa len na ten balkón pozrieť.... a skoro ma porazilo !!!! Instatný infarkt som mala !!!! Mesiac !!! Ty hnusný malý ....!!!! No jasné... v plnej kráse sa tam pretŕčal a provokoval. Ale statív bol kaput... čo teraz? Snúbenec ma tak veľmi miluje, že sa zahral na MacGyvera a odlomenú hlavu statívu mi zalepil jeho špeciálnou páskou... a držal sa pravidla: Ak to nedrží, použil si málo pásky ! A taktiež mi k celému statívu prišpagátikoval foťák, tak aby držal a nemusela som sa báť pádu. Ďakujem zlato :-*

Držalo to celé síce na čestné slovo... a musela som ho pridržiavať, lebo samozrejme som tomu už neverila a dosť veľa fotiek som mala rozmazaných... ale ... ukážem Vám 3 najvydarenejšie. :)

Žial inak sa mi ho už nepodarilo odfotiť, lebo aj napriek tomu každú chvíľu zachádzal za oblaky a popravde... po niekoľko hodinovej poľnej akcií ma už aj prešla chuť.

Ak by Vás zaujímali fotky mojej kamarátky Veroniky, tak aj ona vytvorila spoločný blog, na ktorom prispieva našimi spoločnými výletmi s našimi fotkami. Môžte sa pozrieť sem:

Photosbynandn.blogspot.com
A taktiež nájdete naše fotky buď na mojom instagrame :
Instagram.com/nikkienka
Na jej instagrame:
Instagram.com/nika_segesova
Na našom spoločnom instagrame:
Instagram.com/photoshooting_by_n_and_n
Alebo na spoločnej FB stránke:
Facebook.com/Photoshooting-by-N-N/
Budeme šťastné za každý jeden like, follow prípadne komentár. Oprávnenej kritike sa tiež nebránime. :)


A to už by bolo z tohto článku úplne všetko. :) Dúfam, že Vás článok zaujal a rozhodnete sa tiež navštíviť niektoré z týchto miest. Vidíme sa pri ďalšom článku kde Vám zhrniem druhú polovicu letných výletov za rok 2018.

  To be continued ...