Ahojte :)
Vítam Vás pri ďalšom článku kde by som Vám rada ukázala aká nádherná vec mi prišla ešte tesne pred Vianocami. Určite si spomínate na článok z leta, kde som recenzovala peliešok pre moju zlatinku Kiaru, ktorý som dostala formou spolupráce od slovenského výrobcu pelechy.tqs.sk. Ak ste tento článok náhodou nezachytili, tak ho nájdete na tomto linku: Spolupráca s pelechy.tqs.sk alebo aj ako si môj pes prišiel na svoje :)
Bolo 13. decembra keď sa mi ozvala majiteľka firmy pelechy.tqs.sk pani Miška s tým, že na facebooku majú novú stránku : Peliešky pre Vašich miláčikov a spýtala sa ma, či by som nemala nejaký návrh na ďalší možný blogový článok, keďže ten predchádzajúci sa jej páčil. Súhlasila som a navrhla som, že môžem napísať tentokrát článok ako sa páčia ich produkty fenke mojich rodičov, Ellie. Dohodli sme sa teda na veľkosti peliešku, mamina si vybrala farbu, ktorá sa jej z ich stránky páčila a pani Miška mi taktiež dala na výber či chcem pre Ellie takú malú podušku ako dostala Kiara alebo pešek (čo je pešek vysvetlím neskôr). Vybrala som pre ňu pešek, keďže hračiek nemá nikdy dosť. :) Bola som veľmi prekvapená, keď mi pani Miška volala doobeda presne o týždeň, teda 20.decembra, že peliešok pre Ellie je hotový a či je možné aby mi ho doniesol ešte dnes jej kolega, ktorý má cestu okolo. Súhlasila som a potešila som sa, že Ellie dostane svoj nový peliešok ako vianočný darček.
Bolo cca pol 7 večer, keď som dopekala už asi desiaty plech lineckého pečiva, tvarohových pagáčikov a medovníkov keď sa mi rozvonil telefón a ozval sa v ňom pán, ktorý sa nachádzal pod mojou bránou a čakal ma s pelieškom. Strapatá v rozťahaných teplákoch a celá od múky som utekala dole po schodoch ešte kričiaca na snúbenca - dávaj pozor na koláčiky nech nezhoria... sú v trúbe! Vyšla som von z brány, pán ma privítal milým úsmevom, podal mi ruku predstavil sa a z auta vytiahol obrovský vak. Nádherný Santa Klausovský vak. Zostala som v nemom úžase, jéjkala som ako malé decko... (to robím vždy... som proste infantilnosť sama o sebe ... ale okolie si už zvyklo). Poďakovala som, zaželali sme si krásne Vianoce, rozlúčili sme sa a utekala som po schodoch naspäť domov pozrieť čo sa ukrýva vnútri.
