Ahojte :)
Vítam Vás po dlhšej dobe pri takzvanom kecacom článku a tentokrát sa troška sebecky povenujem sebe samej. :D S nadváhou už mám nejaký ten rok problém a po množstve nepodarených diét som sa rozhodla, že začnem konečne cvičiť a niečo so sebou robiť... pretože byť veľrybou (nie tou modrou) na súši ma už vážne nebaví. Nie len že sa vo svojej koži necítim dobre ale taktiež si nemôžem dovoliť obliekať si čo by som chcela a čo sa mi páči, pretože vo všetkom vyzerám ako by som práve ušla z chlievika. Chrocht. Od strednej školy som totižto pribrala neskutočných... a teraz sa podržte... 30 kíl ! A moje momentálna váha je pri výške 179 cm neskutočných 96 kíl. :( Áno, bohužiaľ bola som hlúpa a vyžrala som sa až do tohto stavu.
Takže po pár preplakaných pohladoch do zrkadla a obchytania si svojho s láskou vypapkaného tučiku som si povedala dosť a hľadala som najlepšiu alternatívu, že čo so sebou. Vždy som chcela mať nejaký koníček... alebo šport, ktorý by som vykonávala pravidelne a mal by chudnúci efekt. Keď som bola malá, tak tento chudnúci efekt bolo bicyklovanie, korčulovanie a celodenné bytie vonku s kamoškami. Teraz keďže som vyrástla :( , mám sedavú pracú na 12tky a vlastnú domácnosť, tak už samozrejme nemám toľko času ako keď som bola dieťa. Bicykel a dokonca aj domáci rotopéd síce mám... ale na rotopede ma do 5 minút bolí tak strašne zadok, že mám pocit, že tú sedačku vstrebávam do seba či čo... a nepomáha ani vankúš. Vážne nie, skúšala som rôzne triky. Je proste hrozný... (mám ho od snúbencovej maminy... dúfam, že sa nenahnevá ak si to teraz prečítala, keďže aj ona je moja čitateľka :) pozdravujem) no a k tomu bicyklu sa troška ešte vrátim.
Presne takto v apríli minulého roku sme si so snúbencom kúpili horské bicykle a po 10tich rokoch som znova chcela chodiť na celodenné bicyklovačky ako keď som bola malá. No lenže moje zdravie alebo lepšie možno povedať kondička... či niečo také (ak také niečo vôbec aj mám) zlyhalo na plnej čiare. Zostalo mi tak nechutne zle, že mi bolo na odpadnutie na vracanie a zatmievalo sa mi pred očami. Tento stav sa mi zopakoval ešte ďalšie dva dni, keď som tomu dávala novú šancu. Ten posledný krát mi to nechcelo prestať ani po pol hodine čo som sedela na tráve a snúbenec už nevedel čo somnou. Volala som preto otcovi aby po mňa došiel svojim autom, odinštalovali mi predné koleso... bicykel šupli do kufra a mňa na prednú sedačku kde som ledva dýchala. Našťastie než ma doviezol domov mi to prešlo. A chvíľu na to dobicykloval domov aj snúbenec. Bohužiaľ odvtedy som sa už bála ísť sa bicyklovať. Navštívila som lekárku a dala som si urobiť kompletné vyšetrenie. Nič mi našťastie nenašli, tým pádom je to spôsobené mojou váhou a zlou kondičkou. A aby to nebolo málo, tak sa mi k tomu pridala aj bolesť ľavého kolena. Puká, praská, vŕzga a bolí keď chodím po schodoch, cvičím alebo vstávam. Keď si čupnem, tak sa neviem postaviť. S tým som ešte u lekára nebola lebo sa bojím, len si ho natieram a pri cvičení bandážujem. Môže to byť taktiež spôsobené mojou váhou a sedavou prácou. Nuž...
